Expozícia krasu
obsahuje
103 vzoriek
 
 
  
 
Valid HTML 4.01 Transitional
© DuD, ver.200916
O expozícii

Slovensko patrí ku krajinám s veľmi pestrou a zložitou geologickou stavbou. Typickým prvkom geologickej stavby je aj kras.

Pojmom kras označujeme územia budované hlavne karbonátovými horninami (rôzne typy vápencov, dolomity, mramory) alebo inými rozpustnými horninami (kamenná soľ, anhydrit, sadrovec a ďalšie). Medzi hlavné znaky krasu patrí korózia – rozpustnosť hornín vodou, ich priepustnosť v dôsledku pórovitosti a tektonického porušenia, rýchla infiltrácia (presakovanie) zrážkovej vody z povrchu krajiny systémami puklín do podzemia, rozširovanie puklín a sústreďovanie puklinovej vody do podzemných autochtónnych tokov, ktoré formujú jaskyne. Výsledkom je vytváranie rôznych foriem povrchového krasu – exokrasu (škrapy, závrty, polia, uvaly, slepé doliny, tiesňavy, kaňony, ponory, vyvieračky) a podzemného krasu – endokrasu (jaskyne, priepasti, podzemné toky).

K najznámejším formám krasu patria jaskyne a ich rozmanitá výplň (často označovaná ako výzdoba). Definovať pojem jaskyňa nie je jednoduché. V geológii a speleológii sa všeobecne používa definícia: Jaskyňa je podzemný priestor, ktorý vznikol činnosťou prírodných síl, prírodnými procesmi v horninách zemskej kôry alebo v ľade.

V zmysle zákona o ochrane prírody (Z. z. č. 543 z 25. 6. 2002, § 24 odst. 1) je definícia nasledovná: „Jaskyňa je človeku prístupný a prírodnými procesmi vytvorený dutý podzemný priestor v zemskej kôre, ktorého dĺžka alebo hĺbka presahuje 2 m a rozmery povrchového otvoru sú menšie ako jeho dĺžka alebo hĺbka.“

K unikátnym jaskynným výplniam jednoznačne patrí autochtónna výplň - speleotémy. Je tvorená látkami, ktoré boli v inej chemickej forme dopravené do jaskynných priestorov a svoju konečnú formu nadobudli chemickými procesmi priamo na mieste. Najčastejšie sú to tzv. sintre, jaskynná výplň vytvorená vyzrážaním uhličitanu vápenatého (CaCO3) z vodných roztokov. Vytvorené formy sintrov sú veľmi rozmanité. Všeobecne sa však vyčleňujú nasledovné základné skupiny foriem:
   1. Gravitačné formy sintrov (brká, stalaktity, stalagmity, stalagnáty, povlaky, náteky a pod.)
   2. Excentrické formy sintrov (heliktity)
   3. Sintrové formy stojatých vôd (kôry, „lekná“, „svietniky“) a tečúcich horizontálnych vôd (misy, kaskády)

Expozícia krasu inštalovaná v troch výstavných vitrínach je rozdelená na nasledovné časti:
   1. Minerály krasových hornín a speleotém
   2. Krasové horniny
   3. Krasové horniny postihnuté rozpúšťaním
   4. Autochtónna jaskynná výplň – sintre
   5. Speleotémy banských diel

Celkove je v zbierke vystavených 103 vzoriek, z ktorých podstatná časť je z územia Slovenského krasu.

Expozíciu krasu navrhol, odborne spracoval a inštaloval prof. Ing. Michal Zacharov, CSc.